Rozhovory s I&D organizáciami
17/3/2021

Na šálku kávy s Michaelou Pobudovou z organizácie Mareena

Tentokrát sme „Na šálku kávy“ pozvali Michaelu Pobudovú organizácie Mareena, ktorej hlavnou misiou je asistovať cudzincomv integrácii do slovenskej spoločnosti.

1. Predstavili by ste sa stručne a tiež aj občianske združenie Mareena?

Volám sa Michaela Pobudová, som riaditeľka a spoluzakladateľka Mareeny. Vyštudovala som Vojnové štúdie a predtým, než som sa začala venovať Mareene, som pracovala pre rôzne výskumné a rozvojové organizácie vo Veľkej Británii, v Holandsku, v Jordánsku a na Slovensku. Práve môj čas strávený v Jordánskua možnosť stretnúť sa a spoznať utečencov z Iraku a zo Sýrie je to, čo ma viedlok práci v tejto oblasti.

Cieľom občianskeho združenia je asistovať cudzincomv integrácii do slovenskej spoločnosti, či už sa jedná o utečencov, ktorí boli nútení odísť zo svojej krajiny pôvodu alebo bežným migrantom, ktorí prišli na Slovensko napríklad kvôli práci alebo štúdiu.

2. Kedy a ako vznikla myšlienka občianskeho združenia? Čo vás viedlo k založeniu  Mareeny?

Mareena je pokračovaním iniciatívy Kto pomôže?, ktorá vzniklav roku 2015 ako reakcia na zhoršujúcu sa humanitárnu krízu na Blízkom. Myšlienka tejto iniciatívy vznikla v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Jej cieľom bolo nájsť 1 000 ľudí, ktorí by sa osobne zaangažovali do pomociv integrácii 100 ľudí zo Sýriea Iraku, ak by slovenská vláda súhlasila s ich presídlením. Do pár mesiacov od spustenia kampane sa na stránke prihlásilo viac ako 2 000 ľudí. Napriek tomu, že vláda na náš podnet nepresídlila týchto ľudí, rozhodli sme sa využiť potenciál tejto siete a začať sa reálne venovať utečencom a utečenkám, ktorí sa už na území SR nachádzali. Od tohto rozhodnutia sa začal proces, ktorý viedol k založeniu Mareeny v marci 2017.

3. Akým konkrétnym integračným aktivitám sa venujete?

Pozeráme sa na integráciu ako na obojstranný proces, kde je dôležité pracovať nielen s cudzincami, ale aj s miestnymi. Naše aktivity sa tak venujú obom cieľovým skupinám. Ich cieľom je poskytnúť príležitosti pre aktíve začlenenie sacudzincov do spoločnosti, vytvoriť podmienky pre nadväzovanie vzťahov medzi miestnymi a cudzincami a zvýšiť povedomie verejnosti o témach rozmanitosti, migrácie a integrácie.

V Mareene sa venujeme štyrom programovým zameraniam. Prvý a najstarší program v Mareene je dobrovoľníctvo, ktoré nesie odkaz iniciatívy Kto pomôže?. Jeho cieľom je angažovať miestnych dobrovoľníkov na podporu pri integrácii utečencova utečenkýň prostredníctvom formátu jeden-na-jedného. Dobrovoľníci napríklad doučujú slovenčinu, či deti školské predmety. Druhý program je zameraný na vzdelávanie a profesijný rozvoj a ponúkakurzy slovenského jazykaa kariérové poradenstvo pre cudzincov a kurzy cudzích jazykov vedené rodenými hovoriacimi pre verejnosť. Komunitný program ponúka priestor pre vzájomné stretnutie sa medzi Slovákmi a cudzincami na pravidelných podujatiach v našom komunitnom centre alebo aj mimo neho. Tieto podujatia podporujú interakciu a vzájomné spoznávanie, populárnymi formátmi sú cestovateľské kiná, jazykové kaviarne, brunche a cooking cluby. Štvrtý a najmladší program je zameraný nazvyšovanie povedomia o témach migrácie a integrácie a v súčasnosti ponúka neformálne vzdelávacie aktivity realizované v lektorských dvojiciach, kde je jeden lektor so slovenským pôvodom a jeden so zahraničným, a komunikačné kampane scitlivujúce verejnosť v otázkach rozmanitosti.

4. Aká je vaša dlhodobá vízia? Kam by ste chceli OZ dostať?

Našou víziou, ktorú sme si zadefinovalipri zakladaní Mareeny, je Slovensko, ktoré je bezpečným a dôstojným domovom pre všetkých bez ohľadu na národnosť, etnickú a náboženskú príslušnosť. Do tohto bodu by sme sas činnosťou Mareeny chceli raz dostať. (Keď sa to podarí, zhasnem svetlá, zamknem dvere Mareeny a vypoviem nájom. ☺)

5. Ako je na tom mentalita slovenskej spoločnosti v súvislosti s inklúziou cudzincov v našej krajine?

Reprezentatívne výskumy ukazujú, že Slováci a Slovenky prevažne nefandia cudzincom a nechceli by ich mať za susedov. Isté rozdiely sa ukazujú, ak sa pozeráme na rôzne skupiny cudzincov – cudzinci zo „Západu“, či tí, ktorí sa nám podobajú, tých vieme prijať ľahšie. Čo sa týka reálnych nastavenív spoločnosti – dostupnosti integračných služieb, prispôsobeniu verejných služieb (napr. sociálnych, zdravotných, vzdelávacích) pre potreby cudzincov,v týchto oblastiach sme pod priemerom krajín EÚ.

Na druhej strane však vnímam, že potenciál k väčšej akceptácii cudzincov v našej spoločnosti určite je. Slovensko bola v nedávnej minulosti uzavretá krajina a nemali sme veľké možnosti stretnúť sas cudzincami. Aj v súčasnosti tvoria cudzinci len asi 2,75 % populácie, čo je o približne polovicu menej než v susednom Česku,v Rakúsku tvoria cudzinci dokonca 16,2 % populácie. So stúpajúcimi možnosťami osobne sa stretnúťs cudzincami, rastie aj perspektíva pozitívnej skúsenosti a ústupu strachu „z neznámeho“. Určite však musí byť toto sprevádzané aj objektívnym diskurzom o cudzincoch zo strany vrcholových politických predstaviteľov, keďže vedia zásadne ovplyvniť verejnú mienku. 

6. S akými najčastejšími stereotypmi a predsudkami o cudzincoch sa  stretávate v praxi? 

Ťažko povedať, záleží to od publika. Keď pracujemes deťmi, pre nich je zaujímavé, že Iračan vie po slovenskya sú prekvapené, že v Iraku majú internet a mobily. Dospelejšie publikum býva pozitívne prekvapené z toho,že Afganec prišiel na Slovensko ako utečenec, študuje, popritom pracuje a vie veľmi dobre po slovensky. Podobne je to s právnikom z Burundi, či telekomunikačným špecialistom z Jemenu. Myslím, že časť z nás nosí v hlave predsudkyo ľuďoch z Blízkeho východu a Afriky, ktorí k nám prišli zneužívať sociálny systém a ohrozovať našu bezpečnosť.

7. S ktorými najťažšími bariérami sa na Slovensku stretávajú počas procesu začleňovania sa do spoločnosti? 

Konkrétne bariéry a ich obtiažnosť sa odvíja od toho, ako na Slovensko prišli a v akej situácii saoni samotní nachádzajú. Iné problémy bude riešiť slobodná mamička utečenkyňa a iné Erasmus študent zo Španielska. Štandardne by sa ale korene týchto problémov dali zhrnúť dodvoch kľúčových tém – (ne)znalosť miestneho jazyka a prístup k sociálnym sieťam, resp. ku kontaktom a vzťahom v rámci slovenskej spoločnosti.

Znalosť jazyka je o schopnosti vedieťsa nezávisle zorientovať, kde sa človek nachádza, identifikovať, čo potrebujea ako sa k tomu dostane. Vzhľadom na to, že na Slovensku nie súverejné služby dostupné v inom ako slovenskom jazyku (až na pár výnimiek), bez znalosti jazyka je cudzinec stále závislý od pomoci niekoho iného. To druhé sa týka možnosti obrátiť sa o radu a pomoc na niekoho, kto sa v novej spoločnosti dobre orientuje a kto by vedel uľahčiť veci ako nájdenie školy / škôlky, bývania, či práce.

 

8. Stretli ste sa niekedy vy sami na vlastnej koži s diskrimináciou na základe vašej národnosti, etnickej alebo náboženskej príslušnosti?

Áno, stretla a v oboch variáciách – kde ma to zvýhodňovalo a kde ma to znevýhodňovalo. Keď som mala 14 rokov, získala som štipendium na súkromnej medzinárodnej škole v Thajsku. Prestíž školy sa tam merala nielen od jej akademického úspechu, ale aj od toho, aký podieľ študentov bolo „bielych“, medzinárodných. Oveľa častejšie som bola na prezentačných materiáloch školy, ako moji thajskí spolužiaci. Po Thajsku som odišla študovať do Veľkej Británie, kde som sa zase stretávala s predsudkom o Slovákoch a Poliakoch, ktorí chodia do Británie manuálne pracovať, sú hluční a necivilizovaní. Viacerokrát som sa stretla s tým, že ma na základe mojej národnosti niekto vyhodnotil akoby som bola menej cenná.

9. V Mareene pomáhate cudzincom aj s hľadaním práce poskytnutím kariérneho poradenstva. Je pre nich náročné nájsť si prácu? Pretrvávajú predsudky zo strany zamestnávateľov?

Pre cudzincov najmä z krajínmimo EÚ býva nájdenie práce komplikovanejšie, keďže si to vyžaduje dlhšía administratívne náročnejší proces. Čo sa týka zamestnávateľov, určite neviem posúdiť objektívne, ako je to na celom Slovenskua vo všetkých odvetviach, ale stretávame sa s tým, že zamestnávateliavo veľkých mestách sú ochotní zamestnať cudzincov, keď nenájdu miestneho občana na túto pozíciu. Často krát je to však komplikovaná a zdĺhavá byrokracia spojená so zamestnávaním občanaz tretej krajiny, ktorá býva pre zamestnávateľa často neúnosná. Zamestnávateľ skôr rieši to, či je zamestnanec vhodný na obsadzovanú pracovnú pozíciu a či bude v práci ochotný aj dlhodobo zostať. Firmy nám komunikovali skôr obavu z toho, že zamestnanci  – cudzinci ich „využijú“ akoprvý krok k práci v rámci západnejšej EÚ a po chvíli odídu.

Keď sme sa pýtali cudzincov z tretích krajín, či pociťujú nejaké znevýhodnenie, ukazuje sa nám, že cudzinci z Blízkeho východu pociťujú väčšie znevýhodnenie pri uchádzaní sa o prácu v porovnaní s Rusmi a Ukrajincami. Zdá sa teda, že firmy uprednostňujú zamestnávať cudzincov z jazykovo a kultúrne bližších krajín.

10.  V súčasnosti je už bežné, najmä teda v Bratislave, že vo firmách pracujú cudzinci. Prečo by mali firmy viac podporovať tímovú diverzitu? Aký potenciál firme prináša?

Diverzita alebo rozmanitosť na pracovisku prináša presne toto – rozmanitosť pohľadov, nápadov, skúsenostía schopností, ktoré, ak je s nimi správne naložené, môžu viesť ku komplexnejším a adresnejším riešeniam, ktoré konkrétna firma prináša na trh. Táto diverzita tak môže priniesť firmám lepšie ekonomické výsledky.

Myslím si však, že k diverzite vofirmách treba pristupovať premyslene a nie vždy sa čím väčšia diverzita rovná tým väčšiemu úspechu. Je dobré vedieť, aký nový element mi v konkrétnom tíme chýba, a dať si záležať na jeho nájdení. Netreba tiež zabudnúť, že na to, aby rozmanitá skupina spolu dobre pracovala, musí sa v nich podporiť vedomie, že táto rozmanitosť je prínosná a posilniť ich schopnosti s rozmanitosťou pracovať.

11. Aký jeden krok môže urobiť každý z nás, aby sme integráciu cudzincovu nás posunuli k lepšiemu?

Dobrá otázka. ☺ Asi by som navrhla, aby sa ľudia, keď nabudúce narazia na cudzinca, s ním pustili do reči, bez predsudkov.

12. Akby ste mali jedným slovom opísať čo pre vás znamená OZ Mareena aké by to bolo a prečo?

Tím – tento koronový rok vo mne upevnil presvedčenie, že Mareenu tvorí výborný tím ľudí, ktorým veľmi záleží na tom, aby sa nám darilo plniť našu misiu.

13. Skúste vysvetliť čo znamená diverzita a inklúzia tak akoby ste to chceli vysvetliť deťom na ZŠ.

Pri odpovedi na túto otázku by som si ideálne zavolala napomoc skúsenejšie kolegyne, ktoré pracujúv oblasti vzdelávania a majú s deťmi skúsenosť. Využila by som naše najčastejšie používané metódy a myslím si, že by sme deťom vysvetlili, čo je to diverzita a inklúzia formou nejakej interaktívnej hry. V rámci tejto hry by sme sa ich spýtali niečo o nich, napríklad čo majú radi –aké jedlo, školský predmet, z akej mestskej časti pochádzajú a tak ďalej, aby sme im ukázali, že deti sa medzi sebou líšia a že je prirodzené mať v triede rozmanité pôvody, chute, preferencie. Podľa ich veku a citlivosti a na základe dohody vopred s pani učiteľkou, by sme im v rámci pokračovania tejto aktivity ukázali, čo to znamená nemať možnosť zúčastniť sa na hre alebo vyučovaní na základe jedného z týchto elementov. Po tejto demonštrácii by sme sa s deťmi začali rozprávať o tom, aké to je, nemať možnosť sa zúčastniť na niečom na základe nejakej preferencie alebo nemennej identifikácie a či si myslia, že je to dobrý prístup. Podľa záujmu a otázok detí by sme pokračovali v diskusii, až by sme, verím tomu, prišli k porozumeniu o rozmanitosti aj inklúzii a kzáveru, že obe sú pozitívne hodnoty.

Ďakujeme Michaele krásne za inšpiratívny rozhovor a veľmi držíme palce s ďaľšími aktivitami ako i pri búraní predsudkov a stereotypov v rámci kultúrnej inklúzii.