Naše cesty sa rozdelili pred niekoľkými rokmi, ale aj tak sa stále považujeme za bratské národy, ktoré nezabúdajú na spoločnú históriu a kultúrnu blízkosť. Hodnoty diverzity a inklúzie pomaly, ale isto prenikajú do oboch regiónov. Preto sa pozrieme na to, ako sa nám v tejto misii darí a čo sa môžeme jeden od druhého naučiť. 

Posvietime si konkrétne na najnovšie česko-slovenské DE&I štatistiky cez čerstvé dáta v základných kategóriách diverzity: 

‍

Gender diverzita

Asi spoločensky najskloňovanejšou témou v rámci gender diverzity je gender pay gap, ktorý roztvára nožnice medzi platovým ohodnotením žien a mužov. Podľa Eurostatu v roku 2021 gender pay gap dosahoval na Slovensku až 16,6% a v Česku 15%. Najvýraznejšie hodnoty vykazoval podľa veku v intervale 35-54 rokov, na Slovensku až 20% a v Česku 19,5%. 

Zaujímavým, ale očakávaným zistením je, že táto platová nerovnosť dosahuje vyššie skóre v súkromnom sektore (SK&CZ 20%) oproti verejnému (SK&CZ 12%), a to v dôsledku tabuľkového ohodnotenia, ktoré je proti diskriminácií senzitívnejšie.  

Gender pay gap podľa ekonomického sektoru

V oboch štátoch je súhlasne najvyšší v sektore financií a poisťovníctva, kde dosahuje v Česku až 37,5% a na Slovensku 30,8%. Podľa globálnych štatistík v tejto oblasti pracuje len 28% žien. Finančníctvu tak dominujú muži. Naopak ženy prevládajú v pomáhajúcich profesiách, ako je napr. ošetrovateľstvo, zdravotníctvo či sociálna práca. 

Dôvody prečo sú ženy stále vo veľkej nevýhode, sú veľmi hlboko kultúrne podmienené. Istotne vás neprekvapí, že ženy najviac znevýhodňuje potenciálne alebo existujúce materstvo (v roku 2022 je priemerný vek európskej matky 30,2 roka). Oba regióny sú na posledných miestach v tabuľke dostupnosti skrátených alebo personalizovaných pracovných úväzkov. Firmy taktiež nevytvárajú priaznivé podmienky k pracovnej integrácií žien po rodičovskej dovolenke. Naopak ženy sú po návrate na pracovisko často presunuté na nižšie pozície s nižším platom. 

Nakoniec je tu Index rodovej rovnosti, ktorý každoročne porovnáva rozdiely medzi krajinami Európskej únie v oblasti ekonomických, politických, vzdelávacích a zdravotných kritérií. V indexe za rok 2022 bolo vedúcou krajinou Švédsko so skóre 83,9 bodu. Česko získalo 57 bodov a Slovensko 56, čo je pod priemerom EÚ, ktorý je 67,9 bodu. 

Česko a Slovensko má tak pred sebou na poli platovej rovnosti ešte veľmi veľa práce. 

Pracovný trh 

Česko už dlhší čas panuje rebríčkom európskej zamestnanosti. Na začiatku tohto roku dokonca obhájilo 1. miesto s nezamestnanosťou len na úrovni 2,5% percenta. Na Slovensku je situácia opačná. Síce na začiatku roka atakovala 6%, v dlhodobejšom horizonte dosahuje v porovnaní so susedmi vyššie čísla. Rozvinutosť českého hospodárskeho systému potvrdzuje aj fakt, že podľa NBS v Česku pracuje viac ako 350 tisíc Slovákov. Odliv mozgov možno badať hlavne u mladej generácie. Podľa Trendu až 20% vysokoškolákov so slovenským pôvodom študuje v inej ako materskej krajine. Tieto skutočnosti budú mať negatívny vplyv na vývoj krajiny.

‍Mediánovým vekom v Česku je 43 rokov a na Slovensku 41. S odchodom silných populačných ročníkov do dôchodku začnú nastávať vážne problémy na pracovnom trhu. Česko sa aktuálne snaží novou dôchodkovou reformou pripravovať na tento negatívny trend. 

LGBTQ komunita

Globálne sa 7 z 10 ľudí označuje za heterosexuála/ku. Celospoločenské štatistiky odhadujú, že k LGBTQ komunite sa hlásí od 5 do 10% populácie.

Tieto odhady však vykazujú veľkú mieru skreslenosti, nakoľko mnoho ľudí sa ešte stále necíti komfortne hlásiť k inej ako k väčšinovej sexuálnej orientácií. Konkrétne na Slovensku neexistujú presné dáta, ktoré by detailnejšie skúmali počet týchto ľudí. Podľa Česka v číslach je v tomto regióne 6,7% gayov a 11,5% lesieb. Ich počet je prirodzene vyšší vo väčších mestách, ktoré majú vytvorený priestor pre túto komunitu a sú multikultúrne. 

Podľa štúdie z dielne Statista o rozmanitosti a rovnosti v európskych spoločnostiach boli v roku 2021 najviac spokojní s politikou rovnosti LGBTQ u svojho zamestnávateľa európski zamestnanci v oblasti letectva, obrany a dopravných zariadení. Naopak, najnižšie hodnotili rovnosť LGBTQ+ zamestnanci v odvetví strojárstva a výroby, ktoré je pre CZ&SK trh dominantné. 

Rasová diverzita

V roku 2022 bolo podľa oficiálnych štatistík na Slovensku evidovaných 222 525 cudzincov, čo je skokový nárast oproti roku 2021 (111 427). Najpočetnejšou skupinou cudzincov je očákavane Ukrajinská komunita (156 881). V Česku bolo v roku 2021 registrovaných až 668 238 cudzincov. Toto číslo v roku 2022 zreteľne narástlo, keďže Česko prijalo viac ako 400 000 Ukrajincov, čo je najviac v pomere na počet obyvateľov v EÚ. 

Diverzita vzdelania 

Podľa Trendu má na Slovensku vysokoškolské vzdelanie 28% populácie. Priemerom EÚ je viac ako 35%, pričom únia si dávnejšie stanovila cieľ, aby jej celková populácia dosiahla aspoň 40%. Reálnym faktom však je, že Slovensko v rámci ekonomickej emigrácie opúšťa až 43% ľudí s najvyšším dosiahnutým vzdelaním. V Česku je počet ľudí s týmto stupňom vzdelania ešte nižší, podľa posledného sčítania obyvateľov dosahuje len 18,7%. 

Náboženská diverzita

Slovensko je historicky veľmi nábožensky orientovanou krajinou. K nejakému druhu vierovyznania sa stále hlási až 76% obyvateľstva. Posledné roky však narastá aj počet ľudí bez vierovyznania, tí podľa posledných dát dosiahli až 24%. Najpočetnejšou skupinou je stále rímskokatolícka cirkev s 55,8% veriacich. Česko je naopak považované za ateistický štát. Podľa posledných dát je bez vierovyznania až 70% obyvateľstva. K rímskokatolíckej cirkvi sa tu hlási 741 019 obyvateľov, a tak ide o najpočetnejšiu skupinu.

Neurodiverzita

Je pojem označujúci ľudí, ktorých mozog sa odlišuje od bežného usporiadania mozgu. Medzi najznámejšie typy neurodiverzity patrí nap. autizmus či ADHD. Podľa WHO sa narodí približne 1% detí s autizmom. Pri priemernej pôrodnosti sa na Slovensku ročne narodí cca 56 500 detí, 1% je tak približne 560 detí. Podľa projektu MAPA AUTISTU ČR je v Česku aktuálne 8677 autistov. Táto iniciatíva je veľmi dôležitou podpornou platformou pre rodiny s autizmom. ADHD postihuje približne 6 až 8% populácie, aktuálne nemáme presné dáta, ktoré by v CZ&SK tento odhad potvrdili. 

‍

Prekvapili vás tieto dáta? 

Ak vás táto téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac, radi s vami nazdieľame ďalšie dáta. 

‍

‍

Autor blogu: Yvonne Šupová

‍